Baz done konplè sou eleksyon ak referandòm Ayiti yo, soti nan okipasyon ameriken an rive nan eleksyon 30 out 2026 yo
Yon plebisit anba okipasyon ameriken — premye gwo vòt nasyonal nan istwa modèn Ayiti
Etazini te okipe Ayiti depi 1915. An jen 1917, Lyetnan-Kolonèl Smedley Butler te antre nan Palman an pou li yon lòd disolisyon Prezidan Dartiguenave te siyen anba presyon. Apre sa, otorite ameriken yo te òganize yon plebisit 12 jen 1918 pou fè apwouve yon nouvo konstitisyon — yon dokiman Franklin D. Roosevelt, ki te asistan sekretè Marin ameriken an lè sa a, te vante tèt li kòm otè li. Konstitisyon sa a te retire entèdiksyon istorik ki te anpeche etranje posede tè ann Ayiti depi endepandans 1804 la — youn nan objektif prensipal okipasyon an.
Premye eleksyon prezidansyèl dirèk nan istwa Ayiti — men ak yon sèl kandida
Anvan 1950, se Chanm Depite yo ki te konn chwazi prezidan an — pèp la pa t janm vote dirèkteman pou chèf deta li. Apre koudeta 1950 la ki te ranvèse Prezidan Dumarsais Estimé, jeneral Paul Magloire te òganize yon eleksyon kote, pou premye fwa nan istwa a, tout gason 21 an oswa plis te gen dwa vote dirèkteman pou prezidan. Men demokrasi a te rete yon fasad: Magloire te sèl kandida a, epi li te genyen san okenn konpetisyon. Li te dirije jiska 1956, lè manifestasyon ak grèv te fòse li ale.
Se nan menm epòk sa a fanm ayisyen yo te jwenn dwa vòt la. Konstitisyon 1950 la te louvri pòt la, gras a plis pase 15 lane batay òganizasyon tankou Ligue Féminine d'Action Sociale (fonde 1934). Fanm yo te vote pou premye fwa nan eleksyon minisipal 1955 yo, epi Konstitisyon 1957 la (atik 16) te konfime dwa vòt inivèsèl pou fanm ak gason. Se te yon gwo etap nan istwa sitwayènte ann Ayiti — menm si diktati ki t ap vini an ta pral vide vòt tout moun nan sans li.
Eleksyon ki te mennen 29 lane diktati Duvalier — dènye vòt prezidansyèl anvan 1988
François Duvalier, yon doktè yo te rele Papa Dòk, te fè kanpay kòm defansè mas nwa a kont elit milat la — yon mesaj nwaris ki te mache ak fristrasyon reyèl pèp la. Eleksyon 22 septanm 1957 la te fèt anba yon jent militè jeneral Antonio Kébreau, ki te enpoze lwa masyal jou vòt la. Duvalier te genyen ak anviwon 69% kont endistriyèl Louis Déjoie, ki te imedyatman konteste rezilta yo — li te denonse fwòd, boure bwat vòt, ak entimidasyon pa patizan Duvalier yo ak inite lame yo.
Eleksyon 1957 la te enpòtan tou paske se te premye eleksyon prezidansyèl kote fanm yo te vote nan tout peyi a. Men ironi istwa a di: premye fwa tout pèp la te ka vote, se yon diktati li te resevwa an retou — yon leson sou kijan vòt san enstitisyon solid pa ase pou pwoteje demokrasi.
Twa vòt san sans ki te fè Duvalier Prezidan Avi epi bay pitit li pouvwa a
An 1961, Duvalier te fè yon vòt reeleksyon kote rezilta ofisyèl la te bay 1,320,748 pou li ak zewo vòt kont — de lane anvan manda li te fini. 14 jen 1964, yon referandòm te fè li Prezidan Avi: bilten yo te deja enprime ak repons wi a make davans. Answit, 30 janvye 1971, yon dènye referandòm te bese laj minimòm pou prezidan soti nan 40 rive nan 20 lane, pou pèmèt Jean-Claude Duvalier, ki te gen 19 an, eritye pouvwa a lè papa li mouri nan avril 1971. Rezilta ofisyèl la: 2,391,916 wi, zewo non.
Jean-Claude Duvalier kouri kite peyi a; militè yo pran kontwòl tranzisyon an
Apre plizyè mwa manifestasyon popilè ki te kòmanse Gonayiv, Jean-Claude Duvalier te kouri kite Ayiti 7 fevriye 1986 nan yon avyon ameriken. Anvan li te ale, li te mete sou pye yon Konsèy Nasyonal Gouvènman (CNG) ak jeneral Henri Namphy nan tèt li. CNG a te kraze Tonton Makout yo ofisyèlman 15 fevriye epi remete drapo ble-e-wouj la 17 fevriye — men li te kenbe kontwòl militè sou tout tranzisyon an. Dat 7 fevriye a te vin tounen yon senbòl: se jou sa a Konstitisyon 1987 la chwazi pou prezidan yo pran ak kite pouvwa a. Men se anba menm CNG sa a masak Ruelle Vaillant la te rive, jou eleksyon novanm 1987 la.
Peryòd 1986-1990 la te yon tan chaos: apre eleksyon fwodile janvye 1988 la, jeneral Namphy te ranvèse Prezidan Leslie Manigat nan yon koudeta jen 1988, answit jeneral Prosper Avril te ranvèse Namphy septanm 1988. Avril li menm te oblije demisyone mas 1990 apre gwo manifestasyon. Se konsa jij Ertha Pascal-Trouillot te vin prezidan pwovizwa — premye fanm nan pòs sa a — ak yon sèl misyon: òganize eleksyon lib desanm 1990 yo. Kat lane, kat chèf deta, yon sèl eleksyon kredib.
Pèp la apwouve Konstitisyon 1987 la ak yon patisipasyon ki depase tout prediksyon
Kontrèman ak referandòm-teyat Duvalier yo, vòt 29 mas 1987 la te yon vre moman espwa. 1,271,334 moun — 45.4% nan 2.8 milyon elektè yo — te vote, pi plis pase 10% obsèvatè yo te prevwa a, epi yo te apwouve konstitisyon ki toujou an vigè jodi a. Konstitisyon sa a te kreye KEP la (Konsèy Elektoral Pwovizwa) pou òganize eleksyon endepandan, li te separe pouvwa yo, epi li te entèdi referandòm pou chanje konstitisyon an — yon repons dirèk a referandòm fwodile Duvalier yo. Anpil moun te vote wi kòm yon fason pou di non a diktati a pou tout tan.
Konstitisyon 1987 la te pote pwomès ki te san parèy nan istwa peyi a: yon prezidan ki pa ka fè de manda youn dèyè lòt, yon Premye Minis ki reskonsab devan Palman an, desantralizasyon ak kolektivite teritoryal yo, rekonesans kreyòl la kòm lang ofisyèl, ak yon lame ki soumèt devan pouvwa sivil la. Prèske 40 lane apre, anpil nan pwomès sa yo poko reyalize — men dokiman sa a rete baz legal tout eleksyon, e se anba li eleksyon 30 out 2026 yo pral fèt.
Premye eleksyon apre chit Duvalier anile apre masak elektè
Jeneral Henri Namphy te nan tèt Konsèy Nasyonal Gouvènman an. Militè a pa t vle pèdi kontwòl sou pwosesis elektoral la. Se te premye fwa depi chit diktati Duvalier an 1986 yo t ap òganize eleksyon demokratik.
Eleksyon fwodile, Manigat ranvèse pa koudeta apre 4 mwa
Leslie Manigat sèlman rete 4 mwa nan pouvwa. Jeneral Henri Namphy ranvèse li nan yon koudeta jen 1988. Sa montre pwisan militè a te genyen sou politik Ayisyen nan epòk sa a.
Premye eleksyon demokratik kont nan istwa Ayiti
Se te yon viktwa landslide pou Jean-Bertrand Aristide, yon prèt Katolik ki te defann pèp pòv yo. Obsèvatè entènasyonal te konsidere eleksyon an lib ak jis. Se te premye eleksyon demokratik reyèl ann Ayiti.
Se Ertha Pascal-Trouillot, premye fanm prezidan pwovizwa nan istwa Ayiti (mas 1990 - fevriye 1991), ki te òganize eleksyon sa a. Malgre yon tantativ koudeta Roger Lafontant an janvye 1991, li te remèt pouvwa a bay Aristide 7 fevriye 1991 — youn nan raman transfè pasifik bay yon prezidan eli nan istwa modèn peyi a.
Prèske 8 mwa apre sèmante li, 30 septanm 1991, militè ranvèse Aristide nan yon koudeta. Li te egzile jiska 1994 lè Etazini ede l retounen.
Premye tranzisyon pezib ant de prezidan sivil ann Ayiti
| Kandida | Pati | Vòt | % |
|---|---|---|---|
| René Préval | Platfòm Politik Lavalas | 817,764 | 87.9% |
Malgre patisipasyon ba (sèlman 28% votè), se te yon moman istorik: premye fwa nan istwa Ayiti (192 lane) yon prezidan sivil te bay pouvwa a yon lòt prezidan sivil nan lapè. Préval te kandida Aristide ak sipò li.
Eleksyon lejislatif ki echwe nèt — yo te anile yo apre boykòt ak akizasyon fwòd
6 avril 1997, Ayiti te eseye òganize eleksyon pou yon tyè Sena a. Prèske tout pati politik yo te boykote vòt la, epi patisipasyon an te tonbe ant 5% ak 15% sèlman. Apre akizasyon fwòd nan premye tou a, KEP la te ranvwaye dezyèm tou a san dat. Premye Minis Rosny Smarth te demisyone an jen 1997 paske KEP la pa t korije iregilarite yo, epi peyi a te pase prèske dezan san yon gouvènman konplè — Palman an te bloke chak kandida Prezidan Préval te pwopoze pou ranplase li. An 1999, Préval te siyen yon nouvo lwa elektoral ki te anile eleksyon avril 1997 yo nèt. Kriz sa a te montre kijan yon eleksyon rate ka paralize tout Leta a pandan plizyè lane.
Kontrovès sou konte vòt, Etazini koupe èd ekonomik
Malgre kontrovès la, pifò kòmantatè dakò Fanmi Lavalas ta gen tan genyen dezyèm tou a kanmenm. Men move entèpretasyon lalwa a kreye yon kriz politik major ak anbago ekonomik ki te fè anpil dega pou peyi a.
Viktwa landslide men opozisyon te boykote
Aristide te retounen prezidan nan yon eleksyon ki pa te gen konpetisyon reyèl. 7 nan 8 senatè ki te nan kont te demisyone apre, epi Aristide te pwopoze eleksyon pou pozisyon yo. Men tansyon politik te kontinye monte jiska 2004 lè li te fòse egzile ankò.
Patisipasyon 60%, viktwa apre kontrovès sou vòt vid
Se te retou Préval nan pouvwa apre senk lane. Malgre tansyon inisyal sou konte a, obsèvatè entènasyonal te asepte rezilta final la. Préval te sèvi dezyèm manda li konplè jiska 2011.
Eleksyon pou yon tyè Sena a — Fanmi Lavalas ekskli, pèp la rete lakay
19 avril 2009, Ayiti te vote pou yon tyè Sena a. Men KEP la te ekskli 40 kandida, ladan yo tout 17 kandida Fanmi Lavalas — pati ki te gen plis sipò popilè nan peyi a — pou rezon pwosedi yo te konteste anpil. Lavalas te reponn ak yon kanpay boykòt yo te rele Operasyon Pòt Fèmen 2, epi patisipasyon an te tonbe a anviwon 11% sèlman. Eksklizyon pati politik ak patisipasyon ki ba anpil — se de pwoblèm ki t ap repete nan eleksyon 2010 ak 2015 yo, epi ki te kontinye febli lejitimite Palman an jiska li te disparèt nèt an 2020.
Kontrovès major, OEA (OAS) entèvni, patisipasyon ~22-23% dezyèm tou
Eleksyon sa a te rive apre tranbleman tè terib 12 janvye 2010. Malgre viktwa Martelly, patisipasyon te tèlman ba li te resevwa vòt mwens pase 17% elektora a nan dezyèm tou. Kontrovès sou entèvansyon OAS kontinye jiska jounen jodi a.
Dezyèm tou anile, eleksyon konplè rejete jen 2016
Se te yon kriz elektoral major. Diferans ant rezilta ofisyèl yo ak yon exit poll konteste, ki pa t verifye, te ogmante sispisyon fwòd masif. Apre mwa manifestasyon ak yon komisyon verifikasyon, eleksyon an te rejete konplètman epi yo te òganize nouvo eleksyon an 2016.
Dènye eleksyon ann Ayiti, patisipasyon 21%
Jovenel Moïse te sèmante 7 fevriye 2017. Manda li te make pa kriz politik kontinye, gouvènman pa dekrè (Palman te egzpire 2020), ak eskaladasyon vyolans gang. Li te asasine 7 jiyè 2021 nan rezidans prive li pa yon gwoup mèsenè. Se te dènye eleksyon ann Ayiti jiska kounye a.
Dènye eleksyon pou Palman, ki egzpire 2020
PHTK (Haitian Tèt Kale Party), pati Prezidan Martelly ak Moïse, ansanm ak alye yo (KID, AAA, Bouclier, Consortium) te genyen majorite nan de chanm yo. Eleksyon ki te sipoze pase an 2019 pou renouvle 1/3 Sena a pa t janm rive. Palman te egzpire janvye 2020, kite Prezidan Moïse gouvène pa dekrè san lejislatif.
Ayiti pa gen okenn ofisyèl eli: pa gen Prezidan, Palman, ni Mè
Depi 2016, Ayiti pa janm òganize okenn eleksyon, e peyi a pa gen okenn ofisyèl eli nan okenn nivo gouvènman an. CPT la, ki te kreye mas 2024, te fini misyon li 7 fevriye 2026. Jounen jodi a, se Premye Minis enterimè Alix Didier Fils-Aimé ki sèl chèf egzekitif la, anba akò yo rele 'Pak Nasyonal' la.
Kalandriye final CEP a fikse premye tou eleksyon yo pou 30 out 2026, ak dezyèm tou a ansanm ak eleksyon minisipal yo pou 6 desanm 2026. Men, enskripsyon elektè yo ak kandida yo, ki te planifye pou avril-jen 2026, te ranvwaye an avril 2026 apre gouvènman an te sispann pwosesis la nan yon dezakò sou dekrè elektoral la ak bidjè CEP a — pa gen nouvo dat ankò. CEP a te apwouve 282 pati ak kowalisyon sou 320 ki te enskri (mas 2026). Men, vòt la toujou depann de sekirite ak finansman.
De bagay enpòtan pou chak elektè konnen. Premyèman: pwojè nouvo konstitisyon an, ki te dwe pase nan yon referandòm, te abandone ofisyèlman an oktòb 2025 — kidonk eleksyon 2026 yo ap fèt anba Konstitisyon 1987 la, epi se KEP la (Konsèy Elektoral Pwovizwa) k ap òganize yo. Dezyèmman: pou vote 30 out 2026, chak sitwayen dwe genyen kat idantite byometrik CINU a, ke ONI (Office National d'Identification) bay gratis nan biwo li yo — ansyen kat CIN yo pa valab ankò depi oktòb 2020, epi ni paspò ni NIF pa ka sèvi pou vote.
Pousantaj elektè ki te vote nan gwo vòt nasyonal yo, dapre chif ki nan paj sa a. Wouj = eleksyon ki te gen boykòt oswa gwo kontestasyon.
Sa plis pase 100 lane eleksyon montre nou — epi sa sa vle di pou 30 out 2026
Lè nou gade tout istwa a ansanm, kèk modèl parèt klè. Premye modèl la: vòt san chwa pa demokrasi. Plebisit 1918 la, eleksyon yon-sèl-kandida 1950 la, ak referandòm Duvalier yo tout te bay rezilta 99% — men okenn nan yo pa t reprezante volonte pèp la. Dezyèm modèl la: se patisipasyon ki bay lejitimite. Gwo moman demokratik yo — referandòm mas 1987 la (45.4%), eleksyon desanm 1990 la, ak eleksyon 2006 la (~60%) — se moman pèp la te deplase an mas. Okontrè, eleksyon ki fèt ak 5-11% patisipasyon (1988, 1997, 2009) te pwodui enstitisyon fèb ki pa t ka reziste kriz.
Twazyèm modèl la: eksklizyon touye konfyans. Chak fwa yo te ekskli yon gwo pati politik — Lavalas an 2009 ak 2015, oswa lè yo te manipile kontaj la an 2000 — patisipasyon an te tonbe nan eleksyon ki vin apre yo, epi kriz politik te swiv. Katriyèm modèl la: entèvansyon etranje kite mak li. Soti nan konstitisyon okipasyon 1918 la rive nan wòl OEA a an 2000 ak 2010-2011, aktè entènasyonal yo te fòme rezilta eleksyon ayisyen yo plizyè fwa — pafwa pou pi bon, pafwa pou pi mal. Pou 30 out 2026, leson yo senp: chak vòt konte, chak sitwayen ki gen CINU li dwe patisipe, epi se sèl yon patisipasyon masiv ki ka bay pwochen gouvènman an fòs pou rebati enstitisyon yo apre prèske 10 lane san eleksyon.