Baz done konplè sou tout eleksyon depi Konstitisyon 1987
Premye eleksyon apre chit Duvalier anile apre masak elektè
Jeneral Henri Namphy te nan tèt Konsèy Nasyonal Gouvènman an. Militè a pa t vle pèdi kontwòl sou pwosesis elektoral la. Se te premye fwa depi chit diktati Duvalier an 1986 yo t ap òganize eleksyon demokratik.
Eleksyon fwodile, Manigat ranvèse pa koudeta apre 4 mwa
Leslie Manigat sèlman rete 4 mwa nan pouvwa. Jeneral Henri Namphy ranvèse li nan yon koudeta jen 1988. Sa montre pwisan militè a te genyen sou politik Ayisyen nan epòk sa a.
Premye eleksyon demokratik kont nan istwa Ayiti
Se te yon viktwa landslide pou Jean-Bertrand Aristide, yon prèt Katolik ki te defann pèp pòv yo. Obsèvatè entènasyonal te konsidere eleksyon an lib ak jis. Se te premye eleksyon demokratik reyèl ann Ayiti.
7 mwa apre sèmante li, 30 septanm 1991, militè ranvèse Aristide nan yon koudeta. Li te egzile jiska 1994 lè Etazini ede l retounen.
Premye tranzisyon pezib ant de prezidan sivil ann Ayiti
| Kandida | Pati | Vòt | % |
|---|---|---|---|
| René Préval | Fanmi Lavalas | 87.9% | 87.9% |
Malgre patisipasyon ba (sèlman 28% votè), se te yon moman istorik: premye fwa nan istwa Ayiti (192 lane) yon prezidan sivil te bay pouvwa a yon lòt prezidan sivil nan lapè. Préval te kandida Aristide ak sipò li.
Kontrovès sou konte vòt, Etazini koupe èd ekonomik
Malgre kontrovès la, pifò kòmantatè dakò Fanmi Lavalas ta gen tan genyen dezyèm tou a kanmenm. Men move entèpretasyon lalwa a kreye yon kriz politik major ak anbago ekonomik ki te fè anpil dega pou peyi a.
Viktwa landslide men opozisyon te boykote
Aristide te retounen prezidan nan yon eleksyon ki pa te gen konpetisyon reyèl. 7 nan 8 senatè ki te nan kont te demisyone apre, epi Aristide te pwopoze eleksyon pou pozisyon yo. Men tansyon politik te kontinye monte jiska 2004 lè li te fòse egzile ankò.
Patisipasyon 60%, viktwa apre kontrovès sou vòt vid
Se te retou Préval nan pouvwa apre senk lane. Malgre tansyon inisyal sou konte a, obsèvatè entènasyonal te asepte rezilta final la. Préval te sèvi dezyèm manda li konplè jiska 2011.
Kontrovès major, OAS entèvni, patisipasyon 17% dezyèm tou
Eleksyon sa a te rive apre tranbleman tè terib 12 janvye 2010. Malgre viktwa Martelly, patisipasyon te tèlman ba li te resevwa vòt mwens pase 17% elektora a nan dezyèm tou. Kontrovès sou entèvansyon OAS kontinye jiska jounen jodi a.
Dezyèm tou anile, eleksyon konplè rejete jen 2016
Se te yon kriz elektoral major. Diferans ant rezilta ofisyèl yo ak exit poll la te kreye sispisyon fwòd masif. Apre mwa manifestasyon ak yon komisyon verifikasyon, eleksyon an te rejete konplètman epi yo te òganize nouvo eleksyon an 2016.
Dènye eleksyon ann Ayiti, patisipasyon 21%
Jovenel Moïse te sèmante 7 fevriye 2017. Manda li te make pa kriz politik kontinye, gouvènman pa dekrè (Palman te egzpire 2020), ak eskaladasyon vyolans gang. Li te asasine 7 jiyè 2021 nan rezidans prive li pa yon gwoup mèsenè. Se te dènye eleksyon ann Ayiti jiska kounye a.
Dènye eleksyon pou Palman, ki egzpire 2020
PHTK (Haitian Tèt Kale Party), pati Prezidan Martelly ak Moïse, ansanm ak alye yo (KID, AAA, Bouclier, Consortium) te genyen majorite nan de chanm yo. Eleksyon ki te sipoze pase an 2019 pou renouvle 1/3 Sena a pa t janm rive. Palman te egzpire janvye 2020, kite Prezidan Moïse gouvène pa dekrè san lejislatif.
Ayiti pa gen okenn ofisyèl eli: pa gen Prezidan, Palman, ni Mè
Depi 2016, Ayiti pa janm òganize okenn eleksyon. Sitiyasyon an kontinye deteryore. Jounen jodi a (desanm 2025), peyi a pa gen okenn ofisyèl eli nan okenn nivo gouvènman an. CPT la, ki kreye mas 2024, dirije peyi a nan tranzisyon, men li pa gen dat klè pou eleksyon.
Eleksyon ki te planifye pou novanm 2025 ak janvye 2026 te repouse. CEP deklare li enposib pou òganize eleksyon avan fevriye 2026 nan pi bonè.