Konprann Dwa ak Responsabilite Ou
Kisa sitwayente vle di pou ou?
Yon sitwayen se yon manm yon peyi ki gen dwa ak responsabilite espesifik. Sitwayente a se lyen legal ant yon moun ak yon nasyon. Li defini ki moun ki fè pati kominote politik la epi ki dwa ak devwa yo genyen.
Nasyonalite: Estati legal ou kòm manm yon peyi (egzanp: Ayisyen, Amerikèn, Fransè)
Sitwayente: Dwa ak responsabilite ou kòm manm aktif sosyete a
Nasyonalite se papye – sitwayente se aksyon!
By Land (Jus Soli) – LIMITED:
If you are born in Haiti but your parents are not Haitian, you are not automatically Haitian. Haiti does not fully practice "birthright citizenship."
By Naturalization:
Foreigners can become Haitian when they meet these conditions:
Before 2012, the 1987 Constitution prohibited Haitians from having dual nationality. If you took citizenship of another country, you lost your Haitian citizenship.
June 2012 Change:
In June 2012, a historic amendment permitted dual nationality. Now:
This change was a victory for the Haitian diaspora, who fought for this right for many years.
'>Pa nesans (Jus Sanguinis):
Selon Atik 11 Konstitisyon an, ou se Ayisyen si:
Pa tè (Jus Soli) – LIMITE:
Si ou fèt ann Ayiti men paran ou pa Ayisyen, ou pa otomatikman Ayisyen. Ayiti pa pratike "dwa tè" konplètman.
Pa Natiralizasyon:
Etranje ka vin Ayisyen lè yo satisfè kondisyon sa yo:
Avant 2012, Konstitisyon 1987 te entèdi Ayisyen yo genyen doub nasyonalite. Si ou te pran sitwayente yon lòt peyi, ou te pèdi sitwayente Ayisyen ou.
Chanjman Jiyè 2012:
Nan jiyè 2012, yon amendman istorik te pèmèt doub nasyonalite. Kounye a:
Chanjman sa a te yon viktwa pou dyaspora Ayisyen an, ki te batay pou dwa sa a pandan plizyè lane.
Konstitisyon 1987 la garanti dwa fondamantal pou tout sitwayen Ayisyen. Gen kat kategori dwa prensipal:
Sitwayente pa sèlman dwa – li gen responsabilite tou. Sitwayen Ayisyen yo gen devwa:
Anpil moun panse sitwayente se sèlman:
Sa se sitwayente PASIF – ou senpleman egziste kòm yon manm legal.
Sitwayente AKTIF vle di:
Demokrasi bezwen sitwayen aktif!
Anpil Ayisyen pa genyen dokiman legal yo bezwen pou egzèse dwa yo: sètifika nesans, kat idantite nasyonal. San dokiman, ou pa ka vote, ouvè kont bank, oswa reklame tè.
Majorite Ayisyen yo pale Kreyòl, men dokiman ofisyèl yo ekri an franse. Sa kreye yon barye pou patisipasyon reyèl.
Anpil sitwayen pa konnen dwa yo oswa kijan sistèm politik la fonksyone. San edikasyon sivik, moun pa ka patisipe efikasman.
Apre deseni politik, koripsyon, ak echèk gouvènman, anpil Ayisyen pa kwè nan valè sitwayente. Yo santi vwa yo pa konte.
Vyolans gang yo ak enstabilite politik anpeche moun egzèse dwa yo. Difisil pou vote, manifeste, oswa òganize nan yon anviwònman ki pa an sekirite.
More than 2 million Haitians live abroad (United States, Canada, France, Dominican Republic, other countries). Since the 2012 amendment, the diaspora can:
The diaspora sends over $3 billion each year to families in Haiti.
Even if you\'re not old enough to vote yet, you can:
Young people represent more than 60% of Haiti\'s population. Our voice matters!
'>Plis pase 2 milyon Ayisyen viv aletranje (Etazini, Kanada, Frans, Repiblik Dominikèn, lòt peyi). Depi amendman 2012 la, dyaspora a ka:
Dyaspora a voye plis pase 3 milya dola chak lane bay fanmi ann Ayiti.
Menm si ou pa gen laj pou vote ankò, ou ka:
Jèn moun reprezante plis pase 60% popilasyon Ayiti. Vwa nou enpòtan!
Ou fini aprann sou Sitwayente ann Ayiti!
"Sitwayen se pa sèlman moun ki gen papye – se moun ki aje pou chanjman."