Sa Ayisyen k ap viv aletranje dwe konnen sou eleksyon 2026 yo
Jouk jounen jodi a, pa gen okenn sistèm vòt aletranje ki an plas pou eleksyon ayisyen yo: pou ou vote, ou dwe prezan fizikman ann Ayiti, enskri nan rejis ONI a ak yon CINU. Men gen yon nouvo devlopman: an mas 2026, otorite yo te anonse plan pou petèt pèmèt dyaspora a vote nan eleksyon 2026 yo — men detay yo (anbasad, konsila, oswa yon sistèm adistans) poko klè, epi okenn mekanis poko egziste. Siveye anons ofisyèl KEP la sou cephaiti.ht.
Depi amannman konstitisyonèl jen 2012 la, Ayiti rekonèt plizyè nasyonalite: ou ka Ayisyen ak Ameriken (oswa Kanadyen, Fransè...) an menm tan. Yon Ayisyen ki natiralize sitwayen yon lòt peyi ka vote ann Ayiti, posede tè, ak patisipe nan lavi peyi a. Men gen limit ki rete: pòs Prezidan, Premye Minis, senatè ak depite rezève pou Ayisyen natif natal ki pa gen okenn lòt nasyonalite. Timoun ki fèt aletranje nan men yon paran Ayisyen natif natal se Ayisyen pa desandans (Atik 11).
Anbasad ak konsila Ayiti yo bay paspò, ekstrè ak dokiman eta sivil, ak sètifika nasyonalite. Si ou bezwen yon CINU, ONI te louvri kèk biwo aletranje nan peryòd enskripsyon yo — tcheke konsila ki pi pre ou a ak oni.gouv.ht pou konnen sa ki disponib kounye a. Kenbe batistè ou ak dokiman paran ou yo: se yo ki baz prèv nasyonalite pa desandans.
Menm san dwa vòt aletranje, dyaspora a gen yon fòs reyèl: pataje enfòmasyon sivik verifye (tankou paj sa yo) ak fanmi ou ann Ayiti; ede fanmi ou jwenn CINU yo; sipòte òganizasyon sosyete sivil ki kredib; siveye kouvèti laprès la epi denonse dezenfòmasyon; epi ankouraje pwòch ou yo al vote lè jou a rive. Transfè lajan ou yo soutni fanmi — enfòmasyon ou pataje ka soutni demokrasi a.